Vo veľmi malom počte prípadov (zhruba 2 až 3 percentá) môže dôjsť k prenosu infekcie z tehotnej matky na dieťa. Toto riziko hrozí najčastejšie počas pôrodu, keď sa krv matky zmieša s krvou dieťaťa.
Neznamená to, že chorá nemôže otehotnieť. Tehotenstvo samotné priebeh ochorenia nezhoršuje. Rovnako tak nemá choroba za normálnej situácie vplyv na priebeh tehotenstva. Mnoho nakazených žien bez problémov otehotnie, donosí a porodí zdravé dieťa. Ako už bolo povedané, riziko prenosu je relatívne malé. Iná situácia nastáva v prípade, keď je matka súčasne nakazená vírusom HIV. Vtedy sa riziko zvyšuje až na takmer 40 percent. Starostlivo zvážiť vhodnosť tehotenstva je nutné i v prípade, že už došlo k výraznému poškodeniu pečene chorej. Plánované počatie je vhodné konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
Aj liečba niekedy škodí
Nezanedbateľným problémom sú vedľajšie účinky liekov užívaných proti "céčku". Niektoré z nich majú tzv. teratogénne účinky. Môžu spôsobiť závažné vrodené chyby alebo vyvolať potrat. Ribavirín preto nesmú užívať tehotné ženy. Nemali by ho brať ani muži aktuálne uvažujúci o založení rodiny. Liečeným sa odporúča používať súčasne najmenej dve metódy antikoncepcie. Nebezpečenstvo pretrváva ešte niekoľko mesiacov po ukončení liečby.
Cisársky, alebo prirodzene?
Samotný pôrod môže prebiehať úplne prirodzene. V minulosti sa diskutovalo o možnosti zníženia rizika nákazy novorodenca pri pôrode cisárskym rezom. Táto domnienka však nebola dostatočne potvrdená. Pri súčasnej infekcii vírusom HIV však pôrod prirodzenou cestou riziko prenosu infekcie zvyšuje.
Vyšetrenie novorodenca
Novorodenci infikovaných matiek získavajú protilátky cez placentu z organizmu matky. Testy používané na stanovenie infekcie teda u nich vychádzajú pozitívne, aj keď samotní chorí nie sú.
Materské protilátky zmiznú až po 10 mesiacoch. Zistenie eventuálneho prenosu infekcie je však dôležité pre včasné začatie liečby. Na stanovenie nákazy sa preto používajú PCR testy stanovujúce prítomnosť vírusu. Neskreslené vyšetrenie protilátok je možné uskutočniť až v prvom roku života.