Termín hepatitis označujúci zápalové ochorenie pečene použil prvýkrát rímsky lekár Coelius Aurelianus už v 5. storočí nášho letopočtu.
Vírus hepatitídy C bol však objavený až koncom osemdesiatych rokov 20. storočia. Do tých čias boli známe iba dva základné typy vírusových hepatitíd – A a B. Nie všetky prípady vírusových zápalov pečene však bolo možné takto jednoducho zaškatuľkovať. V sedemdesiatych rokoch sa začali množiť prípady hepatitíd u pacientov po krvnej transfúzii. Nezodpovedal za ne pritom ani vírus hepatitídy A, ani B. Choroba si pre svoj neznámy pôvod vyslúžila meno non-A non-B hepatitis. Podľa vedcov za ňu mohlo hneď niekoľko vírusov súčasne.
| Hepatitída C | Hepatitída B | Hepatitída A | |
|---|---|---|---|
| Spôsob prenosu |
injekčná aplikácia drog transfúzia krvi* *do roku 1992 poranenie ihlou hemodialýza tetovanie/piercing infikovanou ihlou |
injekčná aplikácia drog transfúzia krvi* *do roku 1992 poranenie ihlou hemodialýza tetovanie/piercing infikovanou ihlou pohlavný styk |
znečistená voda a potraviny |
| Očkovanie | NIE | ÁNO | ÁNO |
Pôvodcu hepatitídy C objavil až v roku 1989 výskumný tím doktora Michaela Houghtona. O rok neskôr sa podarilo vyrobiť protilátky a získať tak spôsob zistenia prítomnosti vírusu v krvi. V roku 1992 bolo zavedené plošné testovanie darcov krvi. V roku 1995 sa po prvýkrát podarilo zobraziť vírus pomocou elektrónového mikroskopu.
Revolúcia nielen sexuálna
Ako je možné, že vírus zostával celé roky bez povšimnutia a potom naraz vyvolal epidémiu? Pre vysvetlenie je potrebné uvedomiť si spôsob prenosu vírusu a pripomenúť históriu. Vírus sa prenáša prevažne nakazenou krvou. Prvú obrovskú rizikovú skupinu tvoria pacienti, ktorí podstúpili transfúziu krvi. Druhú reprezentujú užívatelia injekčne aplikovaných drog.
Do štyridsiatych rokov 20. storočia sa krvné transfúzie vykonávali len ojedinele. Ich veľké rozšírenie si vynútili až zranenia druhej svetovej vojny. S ďalším vývojom medicíny sa krvné transfúzie stali rutinne vykonávaným úkonom. Šesťdesiate roky v znamení spoločenskej revolúcie priniesli masívne rozšírenie užívateľov drog. Používanie spoločnej ihly niekoľkými ľuďmi bolo bežným javom. Pozvoľný nástup ochorení a ich zdĺhavý priebeh s minimom viditeľných príznakov spôsobujú, že sa mnoho pacientov z tejto generácie dozvedá o svojej chorobe až dnes.
Štatistiky varujú
Céčko nie je len ďalšia obyčajná "žltačka". Pozornosť venovaná vírusu HIV a ním vyvolanému ochoreniu AIDS nie celkom právom odsunula hepatitídu C na okraj záujmu verejnosti. Hepatitída C sa však stáva veľkým zdravotníckym problémom dneška. Jej chronickou formou trpí podľa odhadov viac ako 175 miliónov ľudí na celom svete – to sú približne 3 percentá svetovej populácie!
Len v Spojených štátoch žijú odhadom 4 milióny chorých na hepatitídu C. To predstavuje takmer 2 percentá tamojšej populácie. Svojím výskytom je tak céčko v USA rozšírenejšie než infekcia HIV. Každý rok pribúda 35-tisíc nových prípadov akútnej hepatitídy typu C.
Aký je výskyt infekcie vírusom hepatitídy C vo svete a na Slovensku?
Odhaduje sa, že vo svete sú vírusom hepatitídy C chronicky infikované asi 3 % populácie, čo predstavuje asi 170 miliónov ľudí.
Výsledky epidemiologických prieskumov nasvedčujú, že na Slovensku je asi 0,5 – 1 % výskyt, čo znamená približne 25 až 50 tisíc infikovaných ľudí. V skutočnosti je diagnostikovaných a lieče- ných iba časť z nich, pre ostatných znamená táto infekcia skryté nebezpečenstvo. V niektorých rizikových skupinách obyvateľstva je však výskyt hepatitídy C mnohonásobne vyšší.