Poruchy nálady pri liečbe hepatitídy C: Viete, ako sa cíti váš pacient?
Výskumy zmien v psychike chorých s hepatitídou C počas liečby interferónom sa často zaoberali len psychicky zdravými jedincami. Hepatológ sa však nestretáva vo svojej ordinácii s vybraným súborom pacientov. Aké teda budú výsledky, pokiaľ sa nebude skúmaná populácia selektovať podľa psychického stavu?
Výskumy sa nerobili na reprezentatívnych súboroch
Väčšina štúdií zaoberajúcich sa psychickými problémami pacientov s hepatitídou C po podaní interferónu či ribavirínu mala rigidné vstupné kritériá a často boli vopred vylučovaní chorí s psychickou poruchou (vrátane zneužívania návykových látok). Táto metodika výskumu je vhodná, pokiaľ sa budeme snažiť nájsť odpoveď na jednoduchú otázku: Zhoršuje protivírusová liečba psychický stav liečeného? Podobné súbory však nepredstavujú reprezentatívnu vzorku pacientov tak, ako sa s ním stretávame v praxi.
Vedci urobili retrospektívnu analýzu súboru 215 osôb
Preto sa vedci z USA rozhodli doplniť prieskum incidencie psychiatrických symptómov v súbore osôb liečených interferónom vrátane pacientov, ktorí neboli zahrnutí do výskumných štúdií. Zaujímal ich vývoj psychiatrických príznakov v priebehu liečby. S týmto cieľom urobili retrospektívnu analýzu 215 chorých s hepatitídou C, ktorí podstúpili terapiu pegylovaným interferónom v rokoch 2002 – 2006.
Výskyt psychických ťažkostí bol asociovaný s anamnézou psychickej choroby
Podľa očakávania sa potvrdil vzťah medzi výskytom psychických porúch v minulosti a rozvojom psychiatrických symptómov počas liečby interferónom. Kumulatívny výskyt psychických porúch bol 67 %. Z týchto osôb užívalo 39 % psychofarmaká už pred začatím terapie pegylovaným interferónom. Celkom 80 % pokračovalo v užívaní psychofarmák aj po nasadení interferónu. Počas vlastnej liečby peginterferónom došlo u 46 % skúmaných osôb k rozvoju depresívnej symptomatiky, u 19 % sa zväčšila úzkosť a u 46 % pacientov sa zhoršila podráždenosť. Kumulatívny výskyt porúch nálady počas terapie bol 64 %.
Väčšina príznakov sa objavila medzi druhým a osemnástym týždňom terapie pegylovaným interferónom, len veľmi vzácne sa komplikácie prejavili neskôr. U 66 % osôb bol podaný liek na zmiernenie psychických ťažkostí, prerušenie liečby nebolo vo väčšine prípadov nutné.
Zmena v liečbe?
Rozsiahle štúdie znovu ukázali, ako môžu byť výsledky skreslené výberom pacientov (tento jav sa nazýva selekčný bias). Pozorované javy, ako komorbidita, užívanie psychofarmák a výskyt porúch nálady boli omnoho častejšie, než referovali predchádzajúce výskumy.
Vieme však, že benefit liečby prevyšuje riziká. Dokončenie terapie totiž ani vysoký výskyt psychiatrických symptómov neovplyvnil, väčšina prípadov reagovala dobre na liečbu psychofarmakami. Navyše, niektoré výskumy poukazujú na to, že samotný zápal spôsobený vírusom hepatitídy C je asociovaný s vyšším výskytom depresie. Bez liečby by teda časť pacientov rovnako trpela poruchami nálady.
Momentálne predstavuje kombinácia pegylovaného interferónu s ribavirínom to najlepšie, čo môžeme pacientovi ponúknuť.
(hul)
Zdroje:
- Evon DM, Verma A, Simpson K, Galanko JA, Dougherty KA, Fried MW. Psychiatric symptoms during interferon treatment for hepatitis C: experiences from a tertiary care hepatology centre. Aliment Pharmacol Ther 2008;27(11):1071–1080.
- Loftis JM, Huckans M, Ruimya S, Hinrichs DJ, Hauser P. Depressive symptoms in patients with chronic hepatitis C are correlated with elevated plasma levels of interleukin-1β and tumor necrosis factor-α. Neuroscience Letters 2008;430:264–268.
