Porovnanie účinku pegylovaného interferónu α-2a a α-2b v kombinácii s ribavirínom u pacientov s hepatitídou C
Tím španielskych lekárov z univerzitnej nemocnice vo Valencii zverejnil výsledky štúdie, v ktorej sa pokúsil nájsť rozdiely medzi účinkami liečby pomocou interferónu α-2a a α-2b. Kombinácia interferónu s ribavirínom sa v terapii hepatitídy C používa bežne, dosiaľ však nebolo stanovené, ktorý interferón v liečbe prináša výsledky.
Štúdia prebehla v rokoch 2002 – 2004 a nasledovalo ju ročné priebežné sledovanie všetkých pacientov. Išlo o prospektívnu skupinovú štúdiu, ktorá zahŕňala pacientov s novo zistenou monoinfekciou. Tí boli rozdelení do dvoch skupín podľa toho, ktorý pegylovaný interferón dostávali. Spolu štúdia sledovala 202 pacientov, interferónom α-2a bolo liečených 87 z nich a interferónom α-2b zvyšných 115.
Pre vyjadrenie účinnosti liečby boli sledované dve premenné: hladiny glutamát-pyruvát transferázy pre vyjadrenie biochemickej odpovede na liečbu a počet vírusových častíc ako overenie odpovede virologickej.
Výsledky štúdie potvrdili, že nie je významný rozdiel medzi účinkom oboch typov interferónov. Trvalá biochemická odpoveď dosahovala 75,8 % v skupine liečenej interferónom α-2a oproti 76,2 % v druhej skupine (p = 0,908). Trvalá virologická odpoveď bola v prvej skupine pozorovaná v 71,3 % proti 64,3 % v skupine druhej (p = 0,293). Celková účinnosť liečby stanovená ako kombinácia predchádzajúcich faktorov činila 64,2 % a 60,87 % (p = 0,628).
Záver štúdie je formulovaný takto: medzi skupinami monoinfikovaných pacientov liečených odlišnými druhmi interferónu α v kombinácii s ribavirínom nebol nájdený významný rozdiel v trvalej virologickej a biochemickej odpovedi na liečbu. Skúmané typy interferónu sú zrejme pre liečbu monoinfikovaných pacientov rovnocenné.
(shot)
Zdroj: Enferm Infecc Microbiol Clin. 2008;26(3):135–140.
